… hoci autori teórie chaosu (alebo presnejšie teórie nelineárnych systémov ) rozlišujú systémy lineárne a nelineárne, v podstate si myslím, že lineárne systémy neexistujú. Nelinárny systém vznikne tak, ak na stabilitu systému naraz pôsobí viac, ako jedna sila. A také sú všetky systémy — od rozpínajúceho sa Vesmíru až po prvky našej kultúrosféry (ja som si zaviedol pojem memosféra ).
Globálny trh je mimoriadne nelineárny systém. Pôsobí na ňom nielen nespočet ekonomických subjektov, ale zároveň aj nespočet neekonomických síl, v podstate celá memosféra. Klasický príklad je vplyv vývoja potrieb na vývoj trhu. A potreby sú úplne iný memetický jav ako samotný trh. Tak isto vplýva na trh politika, veda, umenie, ideológie a náboženstvá, vojny, šport — skrátka všetko.
Zdá sa mi, že niekde tu sa začínajú ťažkosti v chápaní ekonomických kríz. Ekonomické vedy sa snažia vtesnať pôsobenie neekonomických faktorov do jednodých parametrom, ako je dopyt, štátny dlh a podobne. Z pohľadu ekonomických vied potom nastávajú hospodárske krízy v podstate ako chyby trhu, ako nevysvetliteľný jav, ktorý sa zabalí do pojmu: kríza dopytu, či kríza z nadvýroby. Ak však veda vidí chyby vo fungovaní svojho predmetu, sama nesporne niekde robí chybu. Trh nemôže urobiť chybu on vždy funguje správne, tak ako zemetrasenie nie je chybou zemskej kôry, ale vyrovnaním nahromadenej nestability.
… všetky systémy sú nelinárne, iba prechádzajú obdobím lienárneho rastu, ktorý vždy vedie k bodu nestability, ktorý sa nazýva bifurkačný bod. V bifurkačnom bode nastáva preusporiadanie systému a začína lienárne obdobie nového rastu. Na bifurkačnom bode je podstatné to, že v ňom sa prerušuje kauzálnosť deja — nedá sa predvídať budúci vývoj za ním. Rozhoduje náhoda. Napríklad ak dvíhame vajíčko na špičku, samotné dvíhanie do nestabilnej polohy je vypočítateľné a dajú sa na pohyb vajíčka, na smer jeho dráhy použiť jednoduché lineárne fyzikálne rovnice. Ovšem pohyb za hranicou nestability je nevypočítateľný, nepredvídateľný. Iný pekný príklad je pohyb tzv. chaotického kyvadla:
Kým pohyb jednoduchého kyvadla sa dá s určitou presnosťou pomerne dobre predvídať, chaotické kyvadlo sa zakaždým správa inak. Prechádza neustále bifurkačnými bodmi, kde súčasne na celé kyvadlo a na jeho dve časti pôsobia minimálne dve rovnaké sily a nie je možné vypočítať kam a ako rýchlo sa za bifurkačným bodom kyvadlo pohne.
… snahy ovplyvniť trh reguláciou s vierou, že sa pohne želateľným smerom sú snahy, ktoré sú totožné s vierou, že „… poručíme větru dešti kdy má pršet a kdy vát …“ Predstava, že vytvoríme systém, ktorý bude iba lineárny je z ríše rozprávok. Každá regulácia trhu, rovnako ako každé neregulovanie sú z tohoto pohľadu rovnocenné. Systém vždy vstúpi do bifurkačného bodu a vždy sa za ním niekam pohne. Tam, kde nikto nečakal. Zato isté je, že vstúpi do dočasne stabilnej, lineárnej, predvídateľnej éry.
Chaotické kyvadlo
15.04.2009 11:35:54
Komentáre
pekna metafora
„Každá regulácia trhu, rovnako ako každé neregulovanie sú... rovnocenné.“
Obecne:
Poznávanie akéhokoľvek javu riadenými pokusmi je pravdepodobne štatisticky účinnejšie než poznávanie pasívnym pozorovaním.
chaotické procesy sú v smere toku času
Možno sa na vec pozrieť aj z iného uhlu. Vezmime si burzové pohyby, ktoré sú rovnako chaotické. Napriek n pokisom o definovanie optimálneho portfólia, dá sa robiť iba približná krátkodobá prognóza, podobne ako u počasia. Nech sa z predchádzajúcich pokusov poučíme akokoľvek.
Presne na to upozornil George Soros vo svojej knihe „Kríza globálneho kapitalizmu“, kde vyčerpávajúco zdôvodnil, prečo nemúže byť ekonómia vedou, v zmysle popperovskej definície vedy. Nie je falzifikovateľná. Každá predpoveď pohybu na trhu, založená na vedeckej anylýza dovtedajších pohybov sa stáva iba ďalším perametrom, ktorý zmení pohyb trhu.
Hoci všelikto samozrejme vedel, že hospodárska kríza je na spadnutie, fakt, že bola nepredvítaľná im znemožnil urobiť také predikcie aby na krízovom prechode zarobili. Prerobil aj Soros, prerobili skoro všetci a tí čo zarobili tak urobili bez nejakej sofistikovanej predikcie, ale čisto náhodou.
To je ako s počasím. Dá sa predpovedať na základe deterministického modelu s asi 80% pravdepodobnosťou na jeden deň, druhý už s menej ako 50% a tretí s menej ako 30% úspešnosťou.
No a do toho navyše vstupujú iné krízy, ktoré nikto nečaká, napríklad tá veľká hospodárska kríza do predikcií pohybov na burzách, alebo klimatické zmeny do predpovedí počasia.
treba sa zmieriť s tým,
Človek by povedal, že skúsenosť s komunizmom (ako pokusom riadiť spoločenské procesy) dostatočne vstúpi do povedomia ľudí, ale zdá sa, že viera v nadradenosť človeka nad prírodou je prirodzenou súčasťou egoplexu každého sapienta a opačné povedomie je vlastne pre sapienta neprirodzené.
„Viera v nadradenosť človeka“
Vychádzam z hmlistej hypotézy, že v akejkoľvek (živej) hmote je hlboko zakorenený sklon aktívne skúmať a spoznávať prostredie, v ktorom sa nachádza, a interakcie v ňom, a to bez ohľadu na minulé či momentálne vyhliadky v tomto úsilí uspieť.
Ďalej si myslím, že za chaotické asi neoprávnene považujeme aj procesy, ktoré sa ako chaotické javia len preto, že nevieme uchopiť veľké množstvo pôsobiacich faktorom.
Inak povedané, za súčasť chaotického trhu, chaotického počasia či iného chaotického javu sa asi neoprávnene považujú aj procesy, ktoré sami o sebe chaotické nie sú, len nie sú (momentálne) dostatočne poznané.
akákoľvek hmota
Teda zmyslom modelovania prostredia u organizmov je dať čo najkomplexnejšiu odpoveď na čo najkomplexnejší podnet. Napriek tomu je nevyhnutnou súčasťou tohoto procesu smrť, zánik, pretože s prtedlžujúcim sa obdobím musí organizmus mať vnútorný model geometricky komplexnejší.
všetky procesy sú chaotické
Klasická veda dokázala popísať iba lineárne procesy za cenu abstrahovania od vývoja v čase. Lenže dnes vieme, že existuje vývoj a vôbec mu nerozumieme. Ale jedno je dnes skoro isté — tým, že mu budeme viac a viac rozumieť, zároveň ho budeme meniť a teda mu vlastne stále viac nerozumieť.
daimonion, píšeš, že všetky procesy sú chaotické, nelineárne
Ak vezmeme za príklad chaotického systému konkrétneho človeka, čo je jeho bifurkačným bodom?
Dospeje do takéhoto bodu nevyhnutne každý jedinec?
Je toho asi viac Daimonion, než zmieriť sa s tým
Mohol by tu však nastať problém. Všetko prírodné je výtvorom prírody, alebo nie? Ak som súčasťou prírody, malo by byť aj to čo vytvorím, súčasťou prírody. Továreň vytvoril človek, je teda továreň súčasťou prírody? Napríklad taký Slovnaft a aj všetky jeho výrobky. Tvoria súčasť prírody? Keď ale tvrdíme, že naše výrobky nie sú prírodné (benzín, auto), nie sme potom súčasťou prírody? Sme teda mimo nej? Je už potom jedno kde. Či nad, pod, vedľa, kdesi. Alebo iba tvrdíme o našich produktoch ako neprírodných len preto, aby sme si niektorí utvrdili svoju nadradenosť nad prírodou?
Čo sa týka skúsenosti s komunizmom, no môj dedo by povedal: na svete nie je len ľudská pamäť, ale aj nekonečná ľudská hlúposť.
no pochopiteľne
hmmm...
bol som voľakedy na diskusii s top ochranármi Slovenska
„Ako môžu na jednej strane tvrdiť, že človek je neoddeliteľnou súčasťou prírody a súčasne, že ju poškodzuje? Prečo netvrdia, že príroda poškodzuje sama seba?“
Trubíniová mi ako odpoveď dávala celý rad dôkazov, ako produkty ľudskej činnosti ničia biotop... Zjavne otázku nepochopila. Ochranárstvo je ideológia ako každá iná. Zhustí celý model poznania do pár jednoduchých ľahko zapamätateľných a pochopiteľných fráz a na ich základe chce ovládať davy. Je jedno, či je to komunizmus, liberalizmus, fašizmus, či ochranárstvo.
Ochranári zachraňujú všelijaký druh organizmov
predikcia burzy
Je možné "vypočítať" výstup modelu ak poznáme štruktúru a parametre modelu a "vstup". Na tom je založená "teória riadenia" dynamických procesov (syntéza regulátora). V prípade burzy však máme k dispozícii iba výstupný signál, model nepoznáme. Žiadna analýza výstupného signálu (bez znalosti vstupu) nedokáže uspešne predikovať výstup. A "vstupný signál", rozhodnutia investorov nikdy nebudeme poznať. Preto nie je možné úspešne predpokladať vývoj kurzov na burze. Je to totiž problematika "riadenia", na ktorú sa aplikuje "spracovanie signálov". Poznám pokusy aplikovať, fuzzy, neuro, stochastiku atď. Všetko sú to milné základné predpoklady, ale kedže je tám určitá "teória", dokonca sa v tejto oblasti robia dizertačné práce, habilitácie atď. Aké chybné a naivné..
K "chaotickým" systémom.
Je jasné, že tam musí byť dynamika, nelinearity ale hlavne minimálne tri spätné väzby. Dve vnútorné musia byť kladné (spôsobujú lokálne nestability) jedna hlavná spätná väzba musí byť záporná - tá udržuje "chaotické správani" v lokálnom časopriestore.
To je zároveň dôkaz toho, že pokiaľ v ekonomike sa nezačne so skúmaním "dynamiky systémov" (nie systémovej dynamiky,ako si to mylne "preformulovali" ekonómovia), tak ekonómia nemôže resp. nebude vedou. Zatiaľ je to len nesprávne používanie matematiky na rôzne pseudoteórie. Napriek všetkým "nobelovkám".
Tak to je killa!
Toto budem tvrdiť všetkým tým záchrancom prírody, ktorý zo mňa na ulici ťahajú drobné.
keby si za presne tych istych podmienok
bude odlišná
obyčajné kyvadlo
Ja mam urcitu predstavu o vyvoji a stabilite,
to je pochopiteľné, som zvedavý