Daimonion vonCave

Predchádzajúci odstavec považujem za dôležité hlbšie rozviesť, hlavne preto, že ak má byť niečo teóriou, tak to má byť schopné robiť aj nejaké predpovede. Ako evolucionista zastávam názor, že žiadna teória nemôže byť správna, ak nedokáže popísať vývoj svojich predpokladov, obsahu a záverov. Vývoj umenia nemožno popisovať nezávisle od vývoja nášho druhu. A práve v popise toho vývoja je možné nájsť vysvetlenie niektorých aspektov umenia, ktoré iné teórie nedokážu konzistentne vysvetliť.
Prevažná časť vývoja nášho druhu (a predchodcov nášho druhu) prebiehala v societách lovecko-zberačských tlúp. Z pohľadu tvorby a šírenia mémov a memplexov je podstatné, že tieto mali iba veľmi malé šance na šírenie, pretože lovečsko-zberačské tlupy boli malé (vraj pre náš druh je typická veľkosť society 100-150 jedincov). Ak sa objavil nejaký mém, ktorý pôsobil proti prirodzenej genetickej podstate jedinca, tak mal iba mizivú šancu na úspech. Z pohľadu genetiky aj vtedy sa rodili geneticky deviantní (odchýlni) jedinci, tí však mali nižšiu šancu na rozmnoženie svojich génov a často boli práve pre svoju odlišnosť fyzicky eliminovaní normálnymi jedincami. Dôsledkom toho je, že uspieť mohli iba také mémy, ktoré zasiahli všetkých jedincov tlupy. Z už uvedeného sa dá predpokladať, že to mohli byť iba také mémy a memplexy, ktoré obsahovali veľa hook mémov, ktoré priamo uspokojovali génmi vytvorené potreby. Inými slovami: mémy boli úplne závislé od génov a iba v ojedinelých prípadoch mohli pôsobiť proti záujmom génov. Selekčný tlak izolovanej tlupy preferoval iba také mémy, ktoré slúžili záujmom génov.
Toto sa týka aj tých mémov a mempexov, ktoré vytvárajú kultúru tlupy. Tu sa zaoberám umením a preto skúsim načrtnúť vývoj v tejto oblasti. Ako príklad budem uvádzať hlavne hudbu, pretože tá je pravdepodobne najstarším umeleckým prejavom, možno s výnimkou rozprávania príbehov, teda slovesného umenia.

Strata nevinnosti

Zvukové prejavy všetkých lovecko-zberačských kultúr na Zemi sú spojené so spoločenskými rituálmi. Sú to hlavne rytmické tance a spevy, ktoré majú jednoznačne socializačný význam, podobne ako hľadanie parazitov v srsti u našich opičích príbuzných. Spoločné úkony v rytme hypnotizujú a dávajú kolektívny pocit, čo je pravdepodobne hlavný význam rytmu - synchronizácia duševných pochodov. Hudba je prísne účelová a mémy, ktoré ju tvoria sa za generácie vyselektovali do prísne danej podoby. Tvorivosť je prakticky vylúčená. Niekde sa praktizujú rituály, kde sa rozpráva príbeh, ktorý popisuje nejaký úspešný lov, ale forma je presne daná a neprekračuje sa. Kto skúsi niečo iné, je ostatnými ostrakizovaný a jeho memplexy nemajú šancu na replikáciu.
Hudobné mémy teda pôvodne hákujú socializačné pocitové štruktúry a sú pre jednotlivé lovecko-zberačské tlupy prírodným výberom počas generácií ustálené do nemenných memplexov, ktoré sú úplne podriadené génom. Z pohľadu biológie sa jedná o tzv rozšírený fenotyp, ako ho definoval Richard Dawkins, alebo ako som si to interne nazval ja: génmémový fenotyp. Fenotyp memplexu je priamo determinovaný génovým fenotypom, a kedže tento je časovo veľmi stabilný, tak aj memplexy sú veľmi stabilné. Druhá podstatná vlastnosť vyplýva z toho, že obsahujú vysoký podiel hook mémov, a preto sú pre psychiku nášho druhu prirodzené, sú pociťované ako veľmi blízke.
Náš druh je extrémne úspešným druhom. Baktérie síce neprekoná, ale prakticky sme schopní prežiť všade a dokázali sme sa rozšíriť po celej planéte, tak ako baktérie. Úspešnosť sa prejavuje aj narastaním populácie a schopnosťou meniť spôsoby obživy. Pred asi 20-30 tisíc rokmi naši predkovia miesto naháňania zveri po lesoch a pastvinách a miesto zbierania potravy po veľkých plochách skúsili ostať na mieste a pestovať plodiny a chovať zvieratá. Toto bol zásadný obrat v histórii Homo sapiens. Nový spôsob života radikálne zvýšil hustotu populácie na jednom území a to umožnilo mémom a memplexom šíriť sa do podstatne väčšieho počtu hláv, ako je jedna tlupa. Vznikol, civilizačný mekosystém, ako mix rôznych memplexov.
Táto skutočnosť umožnila, aby aj deviantné mémy, ktoré boli vytvorené nenormálnymi jedincami, našli zodpovedajúce hlavy, pretože počet deviácií je na jednotku obyvateľstva v dôsledku mutačných ťahov rovnaký. Ak v skupine 100 jedincov to môže byť povedzme jeden jedinec, v skupine tisíc jedincov už to môže byť jedincov desať a to je už tlupa. Navyše mohli aj mémy, ktoré priamo nehákovali nejaké potreby ako náhodné vlny (módy) plynúť početným obyvateľstvom a vracať sa späť v oscilačných vlnách spojené raz s tým, potom zas s iným hook mémom.
Mémy získali väčšiu mieru voľnosti. Nie je náhodou, že prvé veľké náboženstvá vznikli práve v časoch prvých pastierskych a roľníckych národov. Veľké skupiny ľudí presahujúce geneticky prirodzenú veľkosť sapientiej tlupy vyžadovali neprirodzenú organizáciu. Vznikajú kmene, kmeňové zväzy, centralizovanie moci. Práve tu vznikajú a úspešne sa šíria nové mémy, ktoré by nemali šancu na šírenie v tlupách. Napríklad moc sa oddeľuje od priameho osobného vzťahu, ktorý je prirodzený v malej tlupe. Vládca môže využívať obrovské zástupy jedincov, ktorých nemá šancu osobne poznať. Vzniká aj otroctvo. Mémy vytvárajú osobný status jedincov. Prečo obrovské množstvo jedincov poslúcha jedného vládcu? Pretože verí v jeho moc, hlavy všetkých sú obsadené memplexami moci, ktoré by v malej tlupe, kde každý pozná každého nemali šancu na úspech.

---

Obsah cyklu

Mystifikácia kultúrnymi elitami I
Mystifikácia kultúrnymi elitami II
Mystifikácia kultúrnymi elitami III
pokračovanie zajtra...