Daimonion vonCave

Jednoduchý príbeh: Jamie (J. Northam), mladý nádejný zástupca realitnej spoločnosti má na predmestí Londýna presvedčiť zvláštnu komunitu mladých ľudí, aby opustili donm, v ktorom žijú.

Predmestie Londýna je plné rôznych gangov a klanov, skrátka spodiny konzumnej spoločnosti. Uprostred tej špiny a násilia žije zvláštna komunita mladých ľudí, ktorí sú tak zvláštni a iní, že sa bahno okolo nich rozostupuje.

Vedie ich charizmatická Emily (Joely Richardson). Život komunity je tak odlišný od hodnôt, aké Jamie pozná, a predsa neobvyklé čaro a charizma ho neodolatelne vťahujú do komunity. Nejde o žiadne náboženstvo. Nejde o ideológiu. Ide len o to, žiť v harmónii a kľude. Jemie nedokáže splniť svoju profesionálnu úlohu, ale nedokáže sa ani rozhodnúť pre komunitu.

Na filme je neobyčajný spôsob, akým režisér dosiahol charizmu komunity. Určite jej uveríte. Všetci chodia v rovnakom skoro až mníšskom, ale príťažlivom tmavom oblečení. Keď vyrazia do špiny ulice, pôsobia ohromne sebavedome. Na tvári Emily je taký ten vnútorný buddhovský úsmev a klan vyzerá sugestívne neporazitelne. Má pocit vlastnej sily. Sami veria tomu, že v kruhu klanu sa im nemôže nič stať. Tento pocit je tak sugestívny, že divák a gangy na ulici mu uveria. Keď klan prechádza predmestím, zlodeji a násilníci pred ním v poverčivej hrôze utekajú. Účinok režisér dosahuje vyváženou súhrou kamery, ktorá silu klanu zdôrazňuje pohľadom mierne zdola, jednoduchým, ale neobvyklým spoločným oblečením, ktoré kontrastuje zvykom predmestia, a hlavne výbornými hereckými výkonmi, predovšetkým Joely Richardson. Človek má pocit, že v kľúčových scénach tomu veria aj samotní herci. Možno hodnoty, podľa ktorých komunita žije, sú tak príťažlivé, že umožnili hercom vžiť sa do podstaty sily klanu.

Žiadna výnimočnosť v konformnom svete nemôže zostať nepotrestaná. Okolie klan nenávidí, pretože sa ho bojí. Konfrontácia je iba otázkou času. Keď k nej dôjde, niektorí členovia stratia vieru v silu vlastnej výnimočnosti a klan je napadnutý, pričom jeden člen skončí v nemocnici. Viera vo vlastnú výnimočnosť stráca na sile až sa klan rozpadne.

Film má schopnosť preniesť pocity, ktoré málokto z nás pozná. Je psychologicky perfektne zvládnutý. Necháva otvorených veľa otázok. Je možné žiť inak? Je viera dosť silný nástroj na zachovanie vlastnej identity pod tlakom priemeru?

V mojich očiach je veľkým prínosom filmu charizma Emily. Pokusov o vytvorenie charizmatickej osobnosti vo filme bolo viac, ale nefungovali. Dokonca aj tak kreatívny režisér, ako Lars von Trier vo filme s podobnou tématikou "Idioterne" (Idioti) charizmu vodcu skupiny idiotov nezvládol. Pôsobí skôr ako násilný a nevyspytateľný vodca. Rovnako rôzne spracovania Stalina, Hitlera, Krista a iných charizmatických vodcov mňa osobne nepresvedčili. Emily ma presvedčila. Je vždy v kruhu ostatných, ale kúsok vpredu. Je tajomná, príťažlivá, prekvapivá. Človek jej CHCE uveriť. Ochotne sa poddá jej nečakaným argumentom, alebo usmievavým pokojným pohľadom. Hviezdny moment filmového umenia - Poliakoff stvoril charizmu.

Vo filme skoro nenájdete klišé, snáď okrem schématického pohľadu na zlých dravých podnikateľov. Samotný klan ako sekta sa vymyká zaužívaným predstavám o sektách.

Je Emily novým obrazom Krista? Možno, všeličo tomu vo filme prikyvuje: komunita založená na láske a odmietajúca konzum, symbolické ukrižovanie v podobe vyvrcholenia násilia ulice, zosmiešnenie falošnosti náboženstva iného klanu, ale aj Judáš, v podobe jednej z členiek klanu, ktorá po incidente stratí vieru v klan a predá lacnú story o klane novinám za tridsať strieborných v podobe kariéry modelky. Zdá sa, že symbolika evanielia je tak hlboko zakorenená v našej kultúre, že ak umelci chcú zobraziť konflikt výnimočnosti voči nechápajúcej väčšine, najčastejšie siahnu po evanieliu, na iné chýba fantázia a kreativita.