Neoliberalizmus
Najprv čisto fakticky k neoliberalizmu. Neoliberalizmus v ekonomických školách je spojený hlavne s tzv. rakúskou školou, a jej odporúčania neboli realizované v žiadnom štáte na svete. Posúďme sami:- Zrušenie štátneho monopolu na peniaze. Niet na svete štátu, ktorý by sa zriekol toho, aby mohol mať kontrolu nad kvalitou peňazí a prostredníctvom inflácie mohol okrádať svojich občanov o nimi vyprodukované zdroje.
- Zrušenie štátnej kontroly nad trhom. Prinajmenšom formou zákona o zamedzení vzniku monopolov štát všade do trhu zasahuje. Zasahuje formou ochranných ciel, dotácií, existencie neefektívnych štátnych podnikov, zákonodarstva, ktoré upravuje nerovnomerne zmluvné vzťahy medzi rôznymi typmi podnikania. Zasahuje formou spotrebných daní, ktoré znevýhodňujú určitý typ podnikania. Zasahuje pomocou „záchranných“ subvencií do bánk, oblastí priemyslu, preferovaním energetických segmentov. Niet štátu, ktorý by aspoň niečo z toho nerobil.
- Zrušenie zásahov do trhu práce. Každý zo štátov robí aspoň niektoré z týchto opatrení: regulácia minimálnej mzdy, regulácia dôchodkového poistného systému, regulácia zdravotného poistného systému, nerovnomerné zdaňovanie príjmov…
- Zrušenie tzv. hospodárskej politiky štátu. V každom štáte na svete sa robia zásahy do prirodzeného vývoja trhu uprednostňovaním niektorých segmentov trhu v mene politiky: potravinovej alebo energetickej sebestačnosti, bezpčnosti štátu, uplatňovanie mocenských zámerov prostredníctvom predaja vlastných surovinových zdrojov (napríklad rusko cez predaj ropy a zemného plynu).
Nie je mojím cieľom propagovať okrem evolucionizmu nijaký iný -izmus, preto pripomínam, že neoliberalizmus nemohol skrachovať, pretože nikde ako vnútorne konzistentný systém zavedený nebol. Teoreticky je síce pekne zdôvodnený, ale obávam sa, že v praxi ani nikdy zrealizovaný nebude, pretože nijaký štát sa dobrovolne nezriekne svojej moci a regulácia trhu je najdôležitejší nástroj moci, aký si viem predstaviť.
Kríza kapitalizmu
Ďalšia fikcia, ktorá je rôznymi leňochmi a inými ľavičiarmi a humanistami živená je tzv. kríza kapitalizmu, čoho dôkazom má byť hospodársky kríza, ktorú práve zažívame. Poslednú dobu zaznieva veľa všelijakých hlúpostí, ale táto je vskutku bezkonkurenčná.Aby sme si ujasnili pojmy, najprv si skúsme povedať, čo sa myslí pod krízou nejakého usporiadania spoločnosti, teda aj kapitalistického. Myslím, že pod krízou sa myslí taký stav, keď toto usporiadanie, teda právne a politické usporiadanie spoločnosti je v zásadnom rozpore s reálnymi vzťahmi medzi ľuďmi, ktorí tvoria túto spoločnosť. Napríklad kríza feudalizmu nastala vtedy, keď spoločenské usporiadanie postavené na pozemkovom vlastníctve sa ocitlo v rozpore s rastom manufaktúrnej a fabrickej výroby, teda nárastom industriálnej výroby.
Kapitalizmus možno charakterizovať ako spoločenský systém, ktorý zabezpečuje slobodné fungovanie trhu kapitálu, práce, informácií. V miere, ktorá sa k ideálu rôzne približuje.
A teraz ma zaujíma, v čom hospodárka kríza spôsobuje krízu kapitlizmu?
Práve naopak. Vzhľadom na to, že kríza je prírodný jav, ktorý nemožno zakázať rovnako ako gravitáciu (vi´d predchádzajúce časti tohoto cyklu), tak je dôležité, ako je schopné konkrétne spoločenské usporiadanie tvorivý proces krízy inkorporovať do základných mechanizmov svojho fungovania. A v tom je kapitalizmus historicky zatiaľ neprekonateľný. Každá veľká hospodárska kríza totiž značí, že spoločnosť sa zbaví nefungujúcich častí, pretože neprežijú na trhu, a trh je základný funkčný inštitút kapitalizmu.
Kapitalizmus funguje najbližšie prirodzenej evolučnej podstate bytia, preto aj má najväčšiu schopnosť prežitia. Hoci v priebehu storočí nabral kapitalizmus rôzne formy, v princípe sa nijako nezmenil, zatiaľ čo iné spoločenské systémy založené na rôznych formách kolektivizmu (monarchie, socializmy, najmä komunizmus a fašizmus, autokratické režimy a podobne nie sú schopné prežiť hospodárske krízy a vždy na ne zahynú. Dôsledkom je, že musia vznikať vždy nanovo a nemajú historickú kontinuitu.
Nabudúce o sociálne najspravodlivejšom spoločenskom systéme: o komunizme.
Komentáre
Zopár roztrpčujúcich poznámok
2. Uznávam,že kapitalizmus sa ukázal ako najživotaschopnejší , ale podľa mňa sa od čias Marxa radikálne zmenil smerom ku svojmu konkurentovi - socializmu. Zaslúžili sa o to asi odbory a štát, ktorý ako mi teraz možno nepremyslene napadá, je tiež akýmsi odborom združujúcim pracujúcich. Odstránila sa priepasť medzi vykorisťovaným a vykorisťovaťeľom, takže aj vykorisťovaný si môže dovoliť všetko to, čo vykorisťovateľ... Keby sa tento ústupok čistého kapitalizmu a liberalizmu voči jeho schopnému konkurentovi socializmu neuskutočnil, ktovie ako by to dopadlo...či nie víťazstvom socializmu na celom svete :)
3. Táto poznámka ťa možno najviac roztrpčí, ale vysvetli mi ako može človek , ktorý vo veľkej časti svojich článkov horuje za neexistenciu slobody, písať o kapitalizme ako spoločenskom systéme, ktorý zabezpečuje slobodné fungovanie trhu kapitálu, práce, informácií. :)
ako vždy - dobré otázky od sestka
1. Podľa viacerých sociologických štúdií je priemerná pracovná doba top manažérov 16-18 hodín denne a 7 dní v týždni. Ale o to nejde. Tí chodobnejší sú skrátka chudobnejší, pretože tlak prírodného výberu uprednostňuje jedných a znevýhodňuje druhých. A to funguje vždy. Zdroje sú obmedzené, potreby sú neobmedzené — ergo funguje prírodný váber. Ak by si rozdelil bohatstvo bohatých rovnostársky medzi chudobných, budú chodbní všetci, navyše nebude motivácia o tvorbu bohatstva a všetci postupne budú stále chudobnejší.
2. Kapitalizmus sa určite nestal iným kvôli odborom a rovnostárskym teóriám a rovnostárskej praxi. Kapitalizmus je postavený na slobodnom trhu a ten zákonite vedie k mohutneniu strednej vrstvy, pretože len tá je dostatočne mohutná na to aby zabezpečila maximálny odbyt. Tho postupne rozširuje strednú vrstvu, tá bohatne a to postupne zasa rozširuje trh, tomu sa vraví synergický efekt. Nedá sa bohatnúť na chudobných ani na bohatých.
A vykorisťovanie — to je púhe moralizovanie. Zamestnanci rovnako vykorisťujú zamestnávateľa ako on vykorisťuje zamestnancov. Každý z nich sa snaží maximalizovať svoje zisky a minimalizovať svoje náklady. Prosím, ak chceš volaj to vykorisťovaním, ale v podstate to je mätúci pojem. Ľudia sú rôzni, nie sú rovnakí, nemajú rovnaké možnosti a slobodný trh na nich tlačí rovnako — je to selektor prírodného výberu. Ani tebe nikto po prevrate v 89. nebránil uchnatnúť si z privatizačného koláča maximum. Preči si to neurobil (alebo tvoji rodičia) a teraz musíš byť zamestnanec? Lebo si na to nemal (alebo oni nemali) dostatok schopností. Keby mali všetci rovnaké, všetci by si uchmatli rovnako. To je prirodzené a tvoje sťažnosti smeruj na pána Boha, že nespravil iné prírodné zákony.
3. Sloboda. Ale ve´d ja si nijako neprotirečím. Ja tvrdím, že neexistuje slobodná vôľa, nie sloboda. Sloboda je kvantitatívna vlastnosť, ktorá hovorí koľko možností je k dispozícii. Slobodný trh je taký, kde existuje viac možností, ako taký ktorý je neslobodný. Nič viac a nič menej.
sestko, to je ekonomický nezmysel, prepáč
» Môžeš si síce predstaviť úplne automatizovanú výrobu, ale nie bezpracnú výrobu. Prinajmenšom niekto musí tú prácu organizovať.
» Čím menej ľudí pracuje za rovnakú dobu na tej istej produkcii, tým lacnejší je jednotlivý výrobok a tým viac ľudí si ho môže dovoliť. Proces rastu produktivity práce sprevádza celú éru kapitalizmu a nevedie k jeho kríze hlavne preto, že rast výroby vedie k rastu spotreby ale aj potrieb, napríklad rast služieb.
» Ak sa nejaká výroba nevypláca pre jej nízku cenu, obyčajne splýva s výrobou niečoho iného, čo sa vypláca, pričom tá dotknutá výroba zvyšuje iba užitkovú hodnotu produktu, ktorý sa vypláca.
» Z uvedeného dúfam jasne vyplýva, že ide o úplne iný proces ako je proces hospodárskeho cyklu, teda aj vzniku krízy.
» Hodnota peňazí je vždy presne taká, aká je na trhu hodnota. A to je jedno, či za kapitalizmu, alebo socializmu. To že tá istá hodnota je vyjadrené tromi, alebo desiatimi nulami za jednotkou je z hľadiska tvojho argumentu irelevantné.
» No a na svete existujú iba socialistické štáty. Takže čisto kapitalistický neexistuje.
daimonion, pri čítaní tvojich podnetných článkov
setko, ale to nie je pravda
kríza socializmu = výrobkov málo, peňazí veľa
Meradlo veľa a málo je nanajvýš nepresné. Vyjadrime si tvoje údaje v číslach. tak je to prehľadnejšie. Priemerná mzda pracovníka v kapitalizme (Nemecko) a v totalitnom socializme (CSSR) v pomere 10:1. Ak je podľa teba 1 veľa a 10 málo, no asi si sa učil inú matematiku alebo máš iné vnímanie veľa a málo ako ja
Tovarov bolo v kapitalizme na obyvateľa viac, respektívne v socializme o nich iba počuli. Ale nemyslím si, že mali v Nemecku viac múky, lopatiek na uhlie alebo skrutiek na obyvateľa, ako v ČSSR.Dokonca, napríklad železa, ale i iného sme vyrábali viac na obyvateľa ako Nemci. Nemci mali ale viac výrobkov na obyvateľa v oblasti elektrotechniky, automobilového priemyslu, stavebníctva, infraštruktúry... A to nielen viac, ale aj na vyššej kvalitatívnej úrovni.
Takže z hľadiska života obyvateľstva, pri porovnaní kapitalizmu a komunistického socializmu, mne v kategóriach veľa a málo vychádza
Kapitalizmus- veľa spotrebných výrobkov, veľa peňazí
Socializmus - málo spotrebných výrobkov, málo peňazí.
Myslíš, že ľudia z komunistických krajín utekali pod hrozbou risku života do kapitalistických krajín, aby mali málo peňazí? Prečo nikto neutekal z kapitalizmu do socializmu?
A čo sa týka krízy v rámci produkcie a peňazí, no tá je štandardným javom. Kapitalizmu pomáha napredovať, komunistické krajiny zničí, takže kludne si pred tie moje úvahy dopíš aj slovo kríza.
Mimochodom, k evolucionizmu a jeho propagovaniu.
V tej súvislosti mi zišlo na um, že cynizmus je podložený aj v iných oblastiach ľudskej činnosti, napríklad v sexuológii (Plzák a i.), v literatúre (Matkin a i.), v kresťanskom liberalizme (Oravec a i.) atď. atď.
Zdá sa, že cynizmus by si zaslúžil podobnú analýzu, akej sa dostáva iným -izmom.
počúvaj pako
Preto bola vačšina ľudí podľa mňa aj celkom spokojná a nepomýšľala na emigráciu. Iba sa už trochu všetkým prejedli tie socialistické frázy.
kapitalizmus mi pripomína situáciu (život) človeka na svete
počuj sestko
S tým vykúpením tovarov za socializmu, lebo boli lacné, to sú také rozprávky a demagógia súdruhov. Dodnes súdruhovia tvrdia, aký bol za socializmu lacný benzín, mlieko a podobne. Prečo sa nevykúpili a bolo ich v obchodoch dostať? Aj keď v skutočnosti až také lacné to vzhľadom na príjem nebolo. V roku 1988 si za priemernú mzdu kúpil neustále súdruhmi pripomínaného lacného mlieka 1510 litrov. Dnes,keď je vraj mlieko veľmi drahé, si za priemernú mzdu kúpiš 2028 litrov. Podobne je to aj s dnešným drahým benzínom. V roku 1988 si kúpil za priemernú mzdu 377 litrov, dnes je to 663 litrov. Je to tak aj v ostatných komoditách, len sa mi nechce hľadať čísla. Skús si to napočítať sám...
Ľudia tovar nevykúpili preto, že mali veľa peňazí respektívne tovar bol lacný. Vykúpili ho preto, lebo zaostalá socialistická ekonomika nebola schopná vyrábať vo väčšine prípadov dostatok tovarov. Permanentná kríza komunistického socializmu, ktorú som ti už spomínal.
Kriza kapitalizmu?
Okrem toho, kriza je len technicky termin, ktory definuje stav systemu v hranicnej situacii, medzi jeho dvoma jasne rozlisitelnymi stavmi.
Ked povieme ze hosp.kriza v podstate nieje pre kapitalizmus fatalnou hrozbou, ale len nevyhnutnym krokom v ramci jeho vyvoja, tak na spojeni hosp. kriza vs. kriza kapitalizmu nevidim nic zle.
Hladat paralely dopadov hospodarskej krizy v ramci inych spolocenskych systemoch sa mi zda cisto spekulativne.
Zrejme by neboli rovnake, kedze aj spolocenske zriadenia su diametralne rozdielne, postavene na uplne odlisnych principoch.
Zaujimave je analyzovat, aky vplyv na podstatu spolocenskeho zriadenia maju jeho pridruzene aspekty.
Cize, co kriza trhu urobi s pravnym a politickym usporiadanim spolocnosti v ramci nejakeho spolocenskeho zriadenia, resp. ako rozdielne pravne a politicke usporiadania ovplyvnuju dane spolocenske zriadenie v case hosp.krizy.
motorkár - iste
Daimonion, ano aj takto sa to da
Daimonion - súhlasím s Tebou. Kríza len kruto a nemilosrdne šrotuje všetky nefunkčné prívesky, brániace v ďalšom rozvoji kapitalizmu
Jej výbuch len surovo uvoľňuje miesto novej konjunktúre.
Keď vyčerpá nové zdroje, prejde do útlmu - recesie.
A privalí sa nová tsunami krízy ...
motorkar - inymi slovami,
hospodárka kríza
Daimonion
"v komunistickej ekonomike vedie k zániku komunizmu, tedfa je krízou komunizmu, v kapitalizme je iba jedným z jeho stavou, súčasťou jeho vnútornej dynamiky." sa mi vidi, ze pojem kriza chapeme v protichodnych suvislostiach a vyzname.
Nevadi, na obsahu tvojho clanku, tak ako som ho pochopil ja, to nic nemeni.
Zaujimavejsia je ale tato cast:
"...hospodárka kríza v komunistickej ekonomike vedie k zániku komunizmu..."
..o tom bude tvoja nasledujuca uvaha?
klobúk dolu motorkár
Daimon, mám 2 otázky:
2. kdeže existuje ten komunizmus," ako najspravodlivejší spoločenský systém"
ak sa ti dá, budem rada tvojej odpovedi, akejkoľvek
ďakujem O_ô
derechura - nikde neexistuje a nikde neexistoval
potom by som si mohla predstaviť, že
ale áno
Kapitalisticky usporiadaná spoločnosť je menej hierarchická a preto funguje multistabilne, podobne ako každý organizmus, ktorý má len jednu úroveň hierarchie — bunku.
daimon
to je vec definície a tvojej predstavy
prepáč, chcela som sa dopracovať k tvojmu pohľadu na kapitalizmus
aha
Logicky ideálny systém vlády je múdry panovník, lenže kde takého vziať, pravda? Ak sa taký objaví hovorí s o ňom ešt po stáročiach. Tak če druhý najfunkčnejší systém je demokracia, a tá najlepšie funguje v symbióze s voľným trhom. Prečo? Pretože namiesto jednej organizovanej odpovede na zmeny prostredia z totalitných správnych orgánov je veľa individuálnych odpovedí malých subjektov, z ktorých sa pod selekčným tlakom trhu/parlamentu vyberie napokon najoptimálnejšie riešenie.
Hoci to neplatí vo všetkom (napríklad ak by sme stavbu ciest nechali na trh, tak nijaké cesty nemáme) platí to skoro na všetko.
Kapitalizmus = demokracia + trh
najviac zodpovedá svojou funkčnosťou tomu, čo za miliardy rokov evolúcie vzniklo v organickej prírode. Niet dokonalejšieho usporiadania ako je ekosystém, alebo organizmus, či bunka. Málokto vie, že napríklad naše telá nie sú usporiadané z pohľadu funkčnosi na orgány a bunky, teda v dvojstupňovej riadiacej hierarchii, ale sú skrátka zložené iba z jedného stupňa riadenia — z buniek. Bunky sústavne o všetkom vzájomne hlasujú a výsledkom toho hlasovania je stav organizmu.
Dá sa povedať, že v organizme vládne kruté trhové prostredie, bunky si neustále poskytujú produkty a za to získavajú iné produkty. Ak nie sú schopné niečo poskytnúť — zahynú.
Toto funguje a nikto múdry to zhora neplánuje a neriadi. Nastavenie systému vzniklo prírodným výberom za cenu nespočetného množstva omylov a s tým spojených strát, ale je to najdokonalejší a zároveň najzložitejší systém aký vo Vesmíre existuje.
Predstava, že dokážeme nejako riadiť vývoj je úplne scestná. Nedokážeme, vždy vývoj riadi nás. Môj politický názor je, že mu treba klásť minimálne prekážky, že treba využiť maximálne jeho mechanizmy a nie ich tlmiť. Aj tak ich neutlmíme, prírodné zákony vždy vrátia úder z tej najnečakanejšej strany.
čo keby sme na chvíľu demokraciu opomenuli
kapitalizmus´= (Súkromné vlastníctvo+ trh) . (kapitál + deľba práce) . nechaj robiť čo chce
resp. ako by mala byť rovnica kapitalizmu?
to je veľmi špatná rovnica
No a kapitalizmus bez demokracie nefunguje. Kapitalizmus je dôsledok rozvoja priemyselnej výroby, tak ako bol feudalizmus poľnohospodárskej. Kapitalizmus je najoptimálnejšou formou fungovania spoločnosti, kde je základnou formou výroby priemyselná výroba. Tomu zodpovedá aj najoptimálnejšia forma vlády — demokracia.
Treba si uvedomiť, že rôzne systémy usporiadania vzájomne súperia o zdroje, o ľudí, rovnako ako organizmy súperia o potravu. Jedného aj druhého je obmedzené množstvo, ale potenciál rozmnoženia je neobmedzený. Preto funguje prírodný výber aj medzi spoločenskými systémami a vyhrá ten, ktorý dokáže zdroje najefektívnejšie využiť. Kapitalizmus je najefektívnejší systém využívania ľudských zdrojov v podmienkach priemyselnej výroby a preto pokiaľ tátá je dominantná, tak aj kapitalizmus v súťaži vždy vyhrá.
Nemáme schopnosť ani možnosť
ano je to veľmi špatná rovnica, čakala som, že ju opravíš
Kapitalizmus = demokracia + trh
ako dosiahnem hodnotu demokracie a hodnotu trhu ? podľa tvojho skúmania
O_ô
hm ja neviem
Najprv boli všetky štáty feudálne a nedemokratické. Dnes na svete prevládajú kapitalistické s demokratickou vládov. Tada majú vyššiu hodnotu, lebo vyhrali v súťaži viac zdrojov. Nezávisle na kultúrnych rozdieloch.
hodnota v zmysle sčítania
hodnota a + hodnota b= kapitalizmus
O_ô
ach tak
v zmysle primitívnej matematiky
čokoľvek, čo sa dá kvantifikovať
cením si tvoje odpovede
načo človek hľadá ideológie?
tu ma napadá, tvoja nedávno položená, aký je rozdiel medzi človek a ostatnými živočíchmi,...oni tiež hľadajú ideológie, žijú podľa nejakých
nie je to len výsada človeka - ideológia ?
O_ô
nie je to len výsada človeka
ideológia je súčasť kultúry
v kultúre ľudí ju nachádzam
v kultúre psov ju nenachádzam
O_ô
ideológia je memplex
ideológia
.
Ad demokracia. Demokracia vo svojej čistej podobe by bol minimálne rizikový systém, lebo demokracia (v čistej podobne) znamená, že sa môže hlasovať o čomkoľvek, teda aj o rovnomernom prerozdelení majetku, a to by bolo proti trhu. Demokracia a súkromné vlastníctvo sa vzájomne vylučujú. Druhá možnosť je orezať demokraciu. Ale potom to už nebude "čistá" demokracia. Princíp demokracie je ale opäť samoregulácia spoločnosti.
Kríza kapitalizmu
@Skogen