Najprv máme reči o slobode. Potom sloboda vypukne. Ovečky zrazu nepadajú v obdivnom úžase na kolená s výkrikom „Ó božský samuraj, čo si dal slobodu.“ Niektoré ovce sú nepríjemné barany, čo frflú a sú nespokojné.
Aha!!! Sloboda áno, len nie proti božskému samurajovi.
Potom je tu moc. On môže — my nie. A tak vo chvíli vrcholného rozhorčenia samuraj moc použije, sloboda vyjadrovania sem — sloboda vyjadrovania tam, sú pravda aj dôležitejšie veci.
Musí byť poriadok a hlavne musí sa zachovať SYTÉM a STATUS, nech to stojí čo to stojí.
Presne takto uvažujú všetci boľševici. Od Stalina, či Hitlera, cez všelijakých Mečiarov, Ficov, Paroubkov a Chavezov až po takého malého zasraného samurajčeka wa.
A hneď sa akoby z hrobov vynára tá plejáda totalitných kreatúr, ktorých sme si v minulosti užili dosť a dosť. Od tých, ktorých zaujíma iba ich záhradka a „do politiky sa nemiešajú“ až po pritakávačov a riťolezov, ktorých krédom je, bolo a vždy bude: s mocnými treba byť zadobre a nedráždiť ich, len tak sa dá na nich niečo vyprosiť.
Je skutočne zábavné sledovať tento „štát dánsky“, kde šašom nie je Yorik, ale Hamlet.
Boľševik wa
27.07.2009 14:45:07
Komentáre
vždy som Ťa rád čítal
Daimonion,
Trefa do čierneho :-(.
.
ehm:
ehm
myslim ze toto
NC, celkom rád by som sa dozvedel
Podľa mojej mienky DvC v hutnej skratke vystihol podstatu toho, čo v súčasnosti traumatizuje blog.sk a čo nespadlo z neba.
Blogeri, ktorí si na blog.sk založili svoje blogy v rokoch 2004 - 2005, skutočne vysoko oceňovali a prejavovali vďaku za možnosť, ktorú im ponúkla Singularity, s.r.o. a admini na blog.sk - zadarmo a slobodne blogovať. V tom čase to na SK nebola taká samozrejmosť (slobodné blogovanie nie je ani dodnes, musíte sa za ním vydať na blogspot.com alebo inam za hranice domény .sk).
Neskôr sa začali objavovať aj požiadavky a kritiky zo strany blogerov, a tu kdesi nastal v postoji adminov zlom. Akúkoľvek požiadavku na rozšírenie funkcionality blog.sk, akúkoľvek kritiku blog.sk a svojho spôsobu administrovania začali od istého času brať ako osobné útoky, ako útoky na povesť ich spoločnosti a podľa toho na ne reagovali.
Veci sa istý čas diali viac-menej pod povrchom, vo februári 2008 prepukli naplno. Rozbuškou vtedy boli kritické články valašíka a nespokojnosť časti komunity so spôsobom zavedenia google reklám.
Admini reagovali hrozbou zrušenia blogov kriticky naladených blogerov, ktorých wa označil nálepkou „prilievači do ohňa“, dočítať sa o tom čosi možno v článkoch doka a valašíka:
http://doko.blog.pravda.sk/detail.html?a=0ccaf7c94f80d1550f4302e421ee9271
http://valasik.blog.pravda.sk/detail.html?a=ea3c8d6f99e7566777b81f40a30c3847
Ak by som mal možnosť urobiť v článku DvC jedinú úpravu, spočívala by v tom, že by som z neho vyškrtol slovo „zasraný“.
Na druhej strane, ak adminom na titulke blog.sk a zodpovedným pracovníkom Perex, a.s. na titulke pravda.sk nevadia slovné zvrat(k)y ako „smradľavá piiíča“, prečo by bloger nemohol vo svojom článku použiť expresívny výraz „zasraný“?
všetky slová som vyberal zámerne
Navyše toto slovo je vyvrcholením pamfletu, ktorý má stupňujúci účinok od začiatku až po toto slovo.
Ďalej už sa forma nemá stupňovať, pretože pamflet sa týka wa. Ďalej je už iba vyjadrené otrávené znechutenie z osadenstva blog.sk a záverečná pointa, zámerne účinkom ponechaná na emotívne nižšej úrovni ako vrchol pamfletu, pretože toto sa týka konania wa a proti nemu je to zamerané, nie je to esej.
tak racan ja si to pamatam
ale neberiem vam ten nazor.
DvC, rozumiem tvoju postupu aj dôvodom
Môj problém spočíva v tom, že pamflety, ktorých cieľom je uraziť, vo všeobecnosti nemusím a nemám rád. Za opodstatnené ich považujem len v prípade úplnej straty viery v dosiahnutie zmeny menej drsným spôsobom.
NC, verím, že sa blogeri čarovnej vety
Dúfam, že už je každému jasné, že bloger nie je pobehaj, ktorý sa zadarmo najedol v dome prevádzkovateľa blogu, ale nepostrádateľný tvorca obsahu a člen komunity, bez ktorej to každý blog môže zabaliť.