Fikcia sociálnej spravodlivosti
Dalo by sa ešte dlho hovoriť o tom, ako idealistická hlúpa myšlienka sociálnej spravodlivosti, ak sa začne zavádzať do praxe v konečnom dôsledku vedie ku svojmu pravému opaku, a to ešte vo vypuklejšej podobe. Sociálna spravodlivosť má totiž dve strany:- spravodlivosť v dávaní (náklady) a
- spravodlivosť v braní (zisky).
Základom komunistického ideálu je naivná predstava, že keď ľudia budú všetko vlastniť spoločne, tak aj budú mať spoločný pocit vlastníctva. Milióny rokov evolúcie sapientov a ich predkov vybavili náš druh schopnosťou sociálnej orientácie v tlupách, ktoré nepresahujú počet členov 200. Na sociálne orientácie vo väčších skupinách nemáme kognitívnu výbavu, nedokážeme si k nim vytvoriť osobný vzťah. Predpokladať, že ľudia budú ochotní zriecť sa časti vlastného prospechu pre úplne neznámych ľudí je predpokladať úplne iný druh života, ktorý možno neexistuje nikde vo Vesmíre. Každý organizmus je z princípu sebecký tvor. Keby nebol, tak niet života na Zemi. Rovnostársky ideál je preto v princípe ideál, ktorý chce zmeniť prírodné zákony, a preto je hlúpy, je to jedna z najhlúpejších myšlienok aká sa kedy na Zemi zrodila.
Sociálne najspravodlivejší systém je ten, kde sa za daných okolností (prírodných zdrojov, spoločenských zdrojov a pod.) vytvorí najoptimálnejšia rovnováha medzi spravodlivosťou nákladov a spravodlivosťou ziskov. Niet (a nech všetkých ľavičiarov trebárs od zlosti aj rozhodí) sociálne spravodlivejší systém, ako slobodný trh, pretože niet funkčnejšieho mechanizmu na zhodnotenie naraz všetkých ziskov a strát ako je trh. Ešte raz a v bolde: naraz a všetkých, teda nie iba vybraných aspektov sociálneho života. Akokoľvek múdra a premyslená sociálna regulácia nemá najmenšie šance čo i len poznať všetky súčasne pôsobiace sociálne faktory, nieto ešte ich naraz a v každom okamihu vyhodnotiť a regulovať. Čo človek, to rad individuálnych sociálnych faktorov a spoločnosť sa skladá z miliónov jedicov a triliárd, kvadriliárd vzťahov a interakcií. Zato trh to robí úplne prirodzene a automaticky, sústavne, všade a naraz.
Trh skutočne všetko vyrieši, len nie tak ako si želajú hlúpi idealisti a hlúpi politici. Trh vždy všetko vyrieši najlepšie ako sa v danej chvíli dá, najlepšie pretože najoptimálnejšie. Čím viac mu v tom bránime, tým pomalšie to robí, ale vždy to urobí a vždy najoptimálnejšie. Áno — stav, kde na jednej strane 1% obyvateľov vlastní 80% spoločného bohatstva je sociálne najspravodlivejší systém, aký je v danej chvíli možný. Len treba skúsiť pochopiť, čo všetko sa vďaka tejto nerovnosti v rozdelení spoločného bohatstva deje v organizácii a produkcii jeho tvorby. Že niekde musia byť koncentrované zdroje, ktoré sa nepoužijú na spotrebu, ale aj na civilizačný vývoj, na náročné vedecké projekty, na obrovské investičné projekty, na veľké umelecké diela, na nové smery vývoja.
Ak posilníme na trhu umelo niektorý z faktorov, úmerne tomu iný zoslabíme a vráti sa nám to v nejakej kríze. Trh totiž nie je nič iné ako zákon prírodného výberu, uplatnený na deľbu práce, deľbu zdrojov, deľbu nákladov a ziskov, deľbu spoločenského statusu, deľbu civilizačného vývoja… deľbu všetkého, čo tvorí ľudstvo. Trh nemožno chápať iba ako hospodársky faktor. Na trhu pôsobí všetko, čo tvorí ľudstvo, a to súčasne a v nespočetnom množstve vzťahov.
Komunisti sľubovali sociálnu spravodlivosť. Trhový mechanizmus ich zákonite potrestal a vytvoril z komunizmu sociálne najnespravodlivejší systém v dejinách. Nepoučili sa a stále sľubujú to isté, len sa údajne nedopustia starých chýb. Dopustia, pretože nie je možné „nedopustiť sa“ systémových zákonitostí. Žiaľ, diskusia o komunizme sa zvrhla na nepodstatné témy ako sú politické procesy a vraždy, nesloboda a podobne. V zásdade by bolo prijateľné, že bolo zavraždených pár miliónov ľudí ak by to prinieslo miliardám blahobyt a fungujúcu civilizáciu, lenže tieto obete v mene lepšej spoločnosti boli zbytočné, pretože boli obetované za menej blahobytnú, viac kriminalizovanú a hlboko sociálne nespravodlivú a civilizačne zaostalú spoločnosť komunizmu, ktorá zákonite smerovala ku krachu.
Tak ako nepochybujem, že znova vzniknú komunistické revolúcie a prevraty, pretože historická skúsenosť je neprenosná a ľudí možno ľahko nalákať na bezprácne pôžitky, rovnako nepochybujem o tom, že všetky tieto projekty zákonite znova a znova skrachujú.
Komentáre
Aj tak su to vsetko len slabo podlozene tvrdenia
sestko, vďaka
Len sa odprezentúvam, že som bola a čítala.
Prečítam všetkých 5 častí vcelku
pochod
jasne komousi prezeru, co radikali vytvoria
a mylis sa, dnes je uz vyber neprirodzeny, to je problem
ad „Rovnostársky ideál ... chce zmeniť prírodné zákony, a preto je hlúpy...
Daimonion, na rozdiel od teba si nemyslím, že rovnostársky ideál chce meniť prírodné zákony, ani to, že je hlúpy.
Ak bolo na komunistickom experimente niečo hlúpe, tak nie samotný ideál sociálnej rovnosti. Skôr to bola skutočnosť, že komunistická ideológia a následne komunistické režimy z ideálu sociálnej rovnosti urobili najvyššiu mantru, ktorá mala prekryť a potlačiť všetky „konkurenčné“ koncepty či ideály, a že ho chceli uplatniť v extrémnej podobe.
Ideál rovnosti je vo svojej podstate veľmi pragmatický a domnievam sa, že je v súlade s evolučnými mechanizmami.
Jeho prvotným účelom je otupiť ostrie boja o zdroje medzi jednotlivcami/skupinami tam, kde by tento boj viedol k veľkým stratám súperiacich jednotlivcov/skupín. Tí, čo sú schopní získať viac zdrojov, sa ich časti vzdávajú výmenou za zmier, za pakt neútočenia s ostatnými, ktorých je obvykle viac a ktorých početná prevaha by mohla ohroziť vlastníctvo získaných zdrojov.
(Evolučným) zmyslom rovnostárskeho ideálu je prijateľný sociálny zmier, umožňujúci prežiť a nevyčerpávať sa v život-ohrozujúcich (sociálnych) bojoch.
Komunizmus ako svojbytný systém svoju životaschopnosť nepreukázal, no konceptom sociálnej rovnosti (pozitívne) ovplyvnil a „vylepšil“ kapitalizmus, preto nad jeho ideami nie je nutné ohŕňať nos ani ich vyhadzovať na smetisko dejín.
Mimochodom, zaujímavé by mohlo byť
Zdá sa, že je to koncept, ktorý je výhodný nielen pre (prepytujem) “stádo”, ale aj pre “šelmy”, ktoré sa chcú v súboji s inými šelmami zmocniť (za podpory stáda) väčšieho dielu zdrojov.
Tento koncept sa uplatňuje aj v politike, úspešne s ním operujú predovšetkým ľavicové strany.
Základný koncepčný problém vidím v tom,
Prírodný výber existuje len preto, že je obmedzený počet zdrojov a principiálne neobmedzený počet entít, ktoré tieto zdroje čerpajú. Musí teda nastať selekcia podľa podľa toho, ktorá entita dokáže buď získať zdroje efektívnejšie, alebo sa dokáže rýchlejšie rozmnožovať.
Prírodný výber nikdy a nikde nepreferuje rovnomerné rozdelenie zdrojov, pretože entity sa nevyznačujú rovnakosťou. Tie ktoré dokážu rýchlejšie, alebo inak „šikovnejšie“ zdroje využiť potláčajú tých, čo to nedokážu.
Za týchto podmienok sa VŽDY vytvorí ekologická rovnováha jednotlivých variánt riešení. Ekologická rovnováha je VŽDY rovnováha nerovností, nie rovnosti. Slobodný trh je najbližšie riešenie takejto ekologickej rovnováhy.
Takže nemôžem súhlasiť, že by existoval evolučný mechanizmus, ktorého zmyslom je „je prijateľný sociálny zmier, umožňujúci prežiť a nevyčerpávať sa v život-ohrozujúcich (sociálnych) bojoch.“ Evolučné mechanizmy nemajú nijaký zmysel, jednoducho iba sú, fungujú bez zmyslu.
Uvediem príklad z prírody. Je taký druh pavúkov, ktoré zvyšujú šancu na počet úlovkov tak, že tkajú akoby sociálne organizovanie siete vo veľkých skupináchtak, že každý pavúk tká sieť tesne vedľa siete pavúka druhého. Naozaj, takejto sieti neunikne nijaký letiaci hmyz. Zdá sa teda, že sa tu uplatňuje ten sociálny zmier a skutočne, pavúky sa rovnomerne delia o potravu, môžu mať takto viac potomkov, teda je to výhodné pre ich gény.
Problém sa ukázal vtedy, keď pozorovatelia zistili, že niekedy títo pavúci naopak tkajú siete každý zvlášť na inom mieste. Prečo?
Odpoveď sa našla po dlhodobejšom pozorovaní a ukázalo sa, že pavúky tkajú „sociálne spravodlivé“ siete vtedy, keď je potravy hojnosť a „sebecké“ siete keď je naopak hlad.
Toto zdanlivo nelogické správanie má však presne darwinowskú logiku. Keď je potravy dostatok tak je výhodné loviť spolu, pretože sa nažerú všetci a všetci môžu mať veľa potomkov. Keď je potravy málo, treba o ňu súťažiť. Aj keď prežije iba niekto, veľa spoločných génov prtežije v preživších jednotlivcoch, navyše s tou výhodou, že tí, čo prežili zrejme majú nejakú odchýlku v stratégii lovenia a tá je výhodnejšia ako ostatné. riešenia.
Všetky humanistické ideály sú hlúpe a hlavne sú neuskutočniteľné. To však nie je podstata javu. Podstatou je to, že sú to memplexy, ktorých záujem nie je plniť to čo sľubujú, ale to, že sa chcú rozmnožiť do čo najviac hláv. Je im úpne jedno, či to tie hlavy prežijú, či budú kvôli tomu trpieť alebo budú šťastné. Dôležitý pre memplexy je iba boj o prežitie v súboji s inými konkurenčnými memplexami. Aj memplex sociálnej spravodlisti je vcelku úspešne prežívajúci memplex, pretože v symbióze s inými memplexami prežíva raz ako nacizmus, raz ako komunizmus a inokedy ako socializmus, ba dokonca je v pozadí aj takého liberalizmu. Nejde o samotný obsah — ide iba a len o prežitie.
a to s tými šelmami je už úplný nezmysel
fakt je, že jedine Racan hovoril k téme článku
daimonion, nepredpokladám
Ak som napísal „(Evolučným) zmyslom rovnostárskeho ideálu je prijateľný sociálny zmier...“, chcel som tým len ex post popísať stav, kedy onen ideál je za určitých podmienok zmysluplným a efektívnym nástrojom pre získavanie zdrojov a pre prežítie. Netvrdím tým, že evolúcia ho naplánovala, jednoducho sa objavil a ak sa ukáže byť efektívnou stratégiou prežitia, prežije aj tento ideál.
V metafore so stádom a šelmami som netvrdil, že šelmy „nastolia“ rovnosť, ale že ju zneužijú, aby mohli loviť podľa vlastnej chuti. Rovnosť nie je v záujme šeliem, v ich záujme je,a by ilúzii rovnosti verila ich korisť.
excelentne Daimonion
Tazko sa mi luci s predstavou, ze kriza trhu je krizou kapitalizmu, tak skusim z ineho konca.
Da sa povedat, ze komunizmus je docasnou krizou trhu?
K tomu este jedna suvisiaca otazka:
Ked trh sposobi zanik komunizmu/izmov, co zapricinuje jeho/ich vznik? Nie je to tiez ten isty trh?
Trh nemôže zažiť krízu
Kríza ideálov
Komunizmus ako memplex obsadí hlavy ľudí, ktorí sú nespokojní so svojím postavením. Zavedú sľubovaný model. Model sa dostane do rozporu s realitou trhu a stále viac ľudí replikuje nejaký konkurenčný mempex. Komunizmus padne, ale memplex nezanikne iba sa zníži jeho populácia. Znova nastane rast nespokojencov a memplex sa znova začne šíriť. Nemusí to byť presne v tej podobobe, ale bude sa šíriť.
Vezmime si judaizmus ako memplex. V rôznych krízach a vlnách sa šíri raz ako ortodoxný judaizmus, potom ako gnosticizmuz, ako kresťanstvo, islám, humanizmus… jadro je stále to isté, len niektoré mémy inakšie.
Ešte jedna poznámka k hodnoteniu „ROVNOSTÁRSKY IDEÁL ... JE HLÚPY“
Nie je „evolucionistickejšie“ považovať aj „hlúpe“ ideály za nevyhnutnú súčasť diverzity, vďaka ktorej sa vytvárajú predpoklady pre adaptáciu na nepredvídateľný budúci vývoj?
áno takké hodnotenie je hormonálne
daimonion, dúfal som v hlbšiu sebakritiku
daimonion, napísal si, že
Na základe toho si komunistickú predstavu, že „keď ľudia budú všetko vlastniť spoločne, tak aj budú mať spoločný pocit vlastníctva“ označil za naivnú.
Nepripúšťaš, že ak bude náš druh žiť dostatočne dlho (povedzme 1000 a viac rokov) v podmienkach globálnej spoločnosti, že jeho kognitívna výbava sa zmení a že vďaka tejto zmene bude možno uskutočniť aj koncepty, ktoré dnes zlyhávajú? Napríklad aj komunistický koncept spoločenského vlastníctva výrobných prostriedkov?
1000 rokov je veľmi málo
Nie, pokiaľ, nespravíme zásadné genetické manipulácie určitým smerom tak nie.
V prostredí globálnej spoločnosti ja skôr predpokladám ďalšie oslobodenie memplexov od svojho biologického nosiča a možný vývoj nového replikátora, ktorý zlikviduje staré usporiadanie na báze DNA.
Isteže, 1000 rokov je v porovnaní so 7 miliónmi málo
genetické zmeny sú oproti memetickým
Vychádzam z predstavy, že v budúcich storočiach
nechcem nejako predbiehať
Počkám si, som zvedavý, s čím prídeš :-).
Moja záverečná poznámka k celému seriálu
Srdečná vďaka.
Cením si tvoje nečakané uznanie
Ja som sa na niečo také nezmohol na tvojom blogu, hoci som ho často čítal, pretože si cením každý blogový projekt, ktorý nie je iba o sexe a bežných denných skúsenostiach. Škoda, že niet viac takých ako ty, ktorí by zaznamenávala históriu a súčasnosť svojej obce. Žiaľ kronikárstvo nie je „in“, hoci to patrí k tomu najdôležitejšiemu, o čom sa dá pre budúcnosť písať.
Ja som si pôvodne dal za cieľ na tomto blogu ukázať, že vývoj vied v druhej polovici 20. storočia viedol a vedie k zásadnému prevratu v pohľade na svet, k novej paradigme, ktorú zjednodušene nazývam evolucionistická. Medzitým som si vytvoril vlastnú memetiku, tak sa moje písanie posunulo trocha „vlastným“ smerom.
Nečakané uznanie? :-)
Ak je Pravda odhodlaná podporiť literárnu tvorbu na blog.pravda.sk, vedel by som si predstaviť, že by mohla podporiť aj tvoju vedecko-popularizačnú činnosť, za ktorou stoja stovky hodín štúdia, originálneho premýšľania, zručného písania a trpezlivého komentovania a objasňovania.
Viem, že témy, o ktorých píšeš, nie sú v mainstreame, na ktorý sa fokusuje záujem čitateľov blogov, no bez takýchto a takto uchopených tém by blogy boli žalostne jednotvárne a vari aj dosť plytké.
.
V akom smere?
Vôbec,
Paradoxné je