Daimonion vonCave

… Zhrnutie podstaty krízy:

• Veľa súčasne pôsobiacich síl z rôznymi vektormi, súčasne však spojených kauzálnou súvislosťou vytvára cyklus: stabilný rast » bod nestability (bifurkácia, kríza) » stabilný rast…
• Neustály rast globálneho trhu či už z hľadiska kvantity alebo štruktúry v druhej polovici 20. storočia musel raz zákonite skončiť
• Hybnou silou tohoto rastu bol extenzívny nárast potrieb financovaný finančným kapitálom, kde podiel reálnych financií voči očakávaným ziskom stále klesal, čo sa prejavilo celkovo nebývalou mierou zadĺženosti všetkých, občanou, firiem a štátov.
• Stav za bifurkáciou: reštrukturalizácia dlhov, výroby, potrieb a spotreby.

… Hoci by mnoho ekonómov nesúhlasilo s tvrdením, že ide o hospodársku krízu, ale iba o hospodársky pokles, pretože nejde o krízu všetkých odvetví hospodárstva, ale iba o štrukturálnu krízu, nemyslím si, že definície sú všemocné. Nikdy nešo o krízu všetkých odvetví, to po prvé a po druhé, takáto definícia zakrýva podstatu hospodárskej krízy a to že ide o typický nelineárny proces.

… Finančná kríza na hypotekárnom trhu nie je príčinou hospodárskej krízy, ale jej dôsledkom. Kým bol hospodársky rast, tak američania veselo brali hypotéky, pretože bola dôvera v ich splatenie v budúcnosti. Keď začali američania menej kupovať, začal pokles a budúce peniaze strácali na hodnote. To spustilo hypotekárnu krízu, ktorá ako ďalej spustila lavínu závislých procesov.

… Morálny aspekt krízy. Pre bežného človeka je ťažko prijať predstavu, že je iba súčasťou procesov, ktoré sú mimo jeho vôle, či vôle iných ľudí. Preto vždy hľadá viníka, Boha alebo zlých ľudí s morálnym deficitom. Aj za súčasnou krízou vidí kde koho: chamtivých finančníkov, či kapitalistov, alebo na strane druhej hlúpe vlády, ktoré nevedia kontrolovať a riadiť trh. Ako vždy, keď sa na niekoho ukazuje prstom, zároveň sa ukazuje na seba tromi. Tí istí ľudia, ktorí sú ochotní dnes kameňovať ešte pred rokom vďačne prijímali výhody, ktoré svetový finančný trh ponúkal, najmä stály nadbytok voľného finančného kapitálu, ktorý bolo možné okamžite získať a investovať napríklad na takom Slovensku, kde v priebehui pár rokov vyrástol doslova nový priemysel. Ak by im vtedy niekto povedal: „nechcite nové fabriky na Slovensku, pretože je to za cenu celosvetového zadĺženia“, tak by ho považovali za nemorálneho blázna, ktorý chce chudobu a zaostalosť. Tá istá chamtivosť, ktorá tvorila blahobyt vedie k jeho zrúteniu. Lenže to je chamtivosť všetkých, doslova každého na trhu, aj toho, čo chce iba žiť s priemerným platom a priemernými potrebami na úrovni štandardu strednej triedy. Spoločenstvá, kde ľudia spotrebujú iba to čo sami vyprodukujú síce žijú oveľa jednoduchšia a skromnejšie ako my, ale nepoznajú hospodárske krízy.

… Samozrejme politici si prihrejú polievočku. Najmä komunisti masívne ohlupujú ľudí tvrdením, že ide o krízu kapitalizmu, ktorú sme v bývalom totalitnom režime nepoznali. Opak je pravdou. Tým, že komunistický štát plne reguloval ekonomiku pomocou plánovania výroby a spotreby, úplne zastavil vývoj potrieb spoločnosti. Presnejšie povedané — rád by bol zastavil, či aspoň spomalil vývoj potrieb. Lenže ten sa zastaviť nedá. V slobodnom svete rast výroby podmieňoval rast blahobytu najmä strednej triedy a to spätne pôsobilo na rast púotrieb. Komunistické štáty stále viac a viac zaostávali za civilizačným vývojom vo svete a vlastne vytvárali voči budúcnosti rast dlhu, ktorý nazývam civilizačným dlhom. Civilizačný dlh dosiahol obrovských rozmerov. Po páde komunistických režimov nastal obrovský nárast spotreby, krytý najmä dovozom tovaru. Zároveň padli do blata socialistické štátne firmy, ktoré vďaka beznádejnej zastaralosti neboli konkurencie schopné (tiež súčasť civilizačného dlhu). Tento dlh doteraz nie sme schopní vyčísliť, pretože jeho súčasťou je aj školstvo, ktoré nezodpovedá potrebám slobodného trhu, myslenie ľudí, ktoré je založené na paternalizme štátu (ktorý politik mi dá viac), katastrofálne zaostalá veda a mnoho iných aspektov. To, že v Konsolidačnej banike je tento dlh vyčíslený na vyše 3.7 mld € (110 mld Sk) + podstatná časť štátneho dlhu (väčšinou daň za transformáciu spoločnosti) minimálne 18 mld € (570 mld Sk). Kým prvá československá republika patrila medzi prvých desať najvyspelejších štátov sveta, civilizačný úpadok nás dostal medzi rozvojové krajiny s obrovským dlhom.

… Veľký deň nastal — padli slávne General Motors. Padli mimo iné aj vďaka chamtivosti zamestnancov, ktorí ešte v minulom roku odmietli program odbúrania priveľkých sociálnych benefitov, program, ktorý znižoval konkurencieschopnosť detroitských automobiliek. Hľa chamtivosť o ktorej sa akosi nehovorí, pretože to nie je politicky korektné v rovnostárskej Európe. Zato chamtivosť burzových maklérov, ktorí v prvom rade oberajú navzájom sami seba — to je chamtivosť s veľkým CH. Oni údajne spôsobili krízu, nie tie milióny ľudí čo žili na dlh, čo si brali spotrebné a hypotekárne úvery, čo sa prostredníctvom kreditných kariet zadĺžili na desiatky rokov dopredu, len aby dnes mali štandard, na ktorý si nezarobili. Tí nie sú chamtiví, ale podľa ľavičiarov sú chamtiví tí, ktorí prostredníctvom pôžičiek a rozloženia rizík do hadgeových fondov si na tomto pôžičkovom boome uchmatli svoju čiastku, ktorí vlastne umožnili, aby si tie milióny mali čo požičať. Vtedy pred ich bránami stáli vlády všetkých štátov (najmä európskych), aby si prostredníctvom pôžičiek fiktívnych peňazí budovali štedré sociálne programy. Vtedy tí čo upozorňovali na takéto riziká boli označovaní za antisociálnych pravičiarov a chorých neoliberálov.

… Komické. Súdruh Obama vyjadril znepokojenie nad tým, že masívne rozhadzovanie vládnych peňazí do hospodárstva adekvátne nezvýšilo zamestnanosť v USA. V predchádzajúcich častiach tohoto cyklu som sa snažil doložiť, že ide o krízu z nadvýroby, alebo krízu spotreby. Strkanie peňazí do nadvýroby je úplný nezmysel a on to dobre vie. USA sa snažili udržať zdochýňajúce automobilky pri živote finančnými injekciami už za Bushovej vlády. A tak to bude robiť každá vláda, ktorej primárne ide o moc. Len voličom treba preukázať nejakú aktivitu, väčšina z nich aj tak ekonomickým zákonitostiam nerozumie ani v základnom rozsahu.